Po stopách valašskej kultúry od Čičmian až do Poľska

Valašský kultúrny chodník je chodníkom prírodného a kultúrneho dedičstva spojeného s valašskými tradíciami v Karpatoch. Trasa má medzinárodný charakter a vedie pozdĺž celého oblúka Karpát, po stopách valašského sťahovania a osídlenia a spája miesta so živými pastierskymi tradíciami. Čaká vás tu poriadne veľa zaujímavých miest, aktivít a atrakcií. Napríklad tieto:

ČIČMANY

Výlet cez dediny založené podľa valašského zákona začína! Kto by nepoznal maľované domčeky, ako vystrihnuté z rozprávky. Vždy som očarená ich krásou…

Odkiaľ vôbec vznikol nápad na zdobenie domov bielymi ornamentmi? Vraj to bol dobrý spôsob, aby sa nezohrievali. Preto viac ako 130 dreveníc bolo vymaľovaných vzormi bielou farbou, čo nemá obdobu v celej strednej Európe. V obci sa nachádza múzeum, kde môžete navštíviť stálu expozíciu v Dome Radena č. 137 a dome 42. Sú tam inštalované predmety každodennej potreby, tradičné ľudové kroje s prevažujúcou bielou farbou, náradie, ako aj malé izby určené na spanie na poschodí a získate tu informácie o živote obyvateľov.

V minulosti bolo mesto známe výrobou papúč. Miestne výšivky sa vyznačujú technickou dokonalosťou a množstvom dekoratívnych motívov a kompozícií. Obec Čičmany bola s najväčšou pravdepodobnosťou založená na valašskom práve, ktoré vidno v pastierskych chatrčiach, krojoch a zvykoch. Okrem toho v minulosti obyvatelia okrem poľnohospodárstva chovali aj ovce a vyrábali bryndzu.

Program Interreg Poľsko – Slovensko pomohol vďaka množstvu aktivít určených na propagáciu (napr. vytvorenie web stránky transetno.eu, organizácii workshopov, podujatí a pod.) ukázať silu a hodnoty ľudovej kultúry, ktorá dokáže integrovať národy, zapojiť miestnych umelcov, etnografov, animátorov a spojiť milovníkov z celého regiónu Beskydy. Vydala sa zaujímavá interaktívna publikácia, určená najmä deťom. Je venovaná ľudovej kultúre na slovensko-poľskom pohraničí a má názov „Etno divy – šlabikár folklóru poľsko-slovenského pohraničia” a tiež ďalšie knihy a články na webe transetno.eu.

STARÁ BYSTRICA

Ďalšie mesto počas nášho výletu bola Stará Bystrica, kde sa nachádza známy Slovenský orloj. Možno ste však nevedeli, že sa tu nachádza aj zaujímavá rozhľadňa na vrchu Bobovec, odkiaľ je dobrý výhľad na Malú Fatru, Martinské Hole, Veľkú Raču, či na Lysú Horu v Českej republike. Nájdete tu tiež desiatky starých aj nových cyklotrás a turistických chodníčkov. Oplatí sa tu teda prísť minimálne na celý deň alebo víkend.

Slovenský orloj na Kysuciach je jedným z najmladších a najpresnejších orlojov na celom svete a je považovaný za najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Z Programu Interreg Poľsko – Slovensko sa zrekonštruoval priestor za orlojom a sprístupnila sa strojovňa orloja aj pre návštevníkov a turistov. Z týchto európskych prostriedkov sa financovalo tiež vytvorenie siedmich špičkových umeleckých diel – slovenských apoštolov od akademických sochárov Loviškovcov. 

V minulosti sa z rovnakého programu postavila rozhľadňa Bobovec, vybudovaná z tradičných materiálov kameň a drevo. Obnovili sa značenia starých turistických a cyklistických trás na slovensko-poľskom pomedzí. Vyznačili sa aj desiatky nových turistických a cyklistických trás, osadili sa viaceré informačné panely a odpočívadlá na slovenskej strane v priestore celej Bystrickej doliny.

TERCHOVÁ a ZÁZRIVÁ

Susediace obce poznačené salašníctvom, ktoré tu priniesli Valasi v 15. – 16. storočí. V týchto horských oblastiach sa tento spôsob chovu oviec udomácnil a začala sa výroba mlieka, bryndze, syra, žinčice a ovčej vlny.

Terchová je okrem toho známa najslávnejším slovenským zbojníkom Jurajom Jánošíkom, ktorý sa tu narodil, a tiež výbornými možnosťami turistiky. Mesto stráži 7,5 metra vysoká Jánošíkova socha z oceľového plechu. Je od nej pekný výhľad a v zime sa na kopci pod ňou sánkuje.

V Terchovej sa nachádza Múzeum Juraja Jánošíka, ktoré zobrazuje jeho život vrátane historických fotografií a dokumentov opisujúcich historické fakty z jeho života.  Ďalšie exponáty zobrazujú ľudovú architektúru a dávny spôsob života v tradičných terchovských dreveniciach, približujú hudobný folklór, zvyky, domácu textilnú výrobu, poľnohospodárstvo a salašníctvo.

V Turistickom centre nájdete množstvo užitočných informácii, turistických a cyklomáp, je tu tiež požičovňa bicyklov a ebikov, výbavy na turistiku (zdarma požičajú turistický nosič pre dieťa, paličky, batohy, sánky, či ďalekohľady), široký výber suvenírov a samozrejme pestrý výber syrov a syrových výrobkov.

V Zázrivej nájdete amfiteáter slúžiaci na rôzne podujatia a skanzen s novovybudovaným pastierskym centrom, ktoré slúži na zachovávanie tradícií a prezentáciu salašníctva a valaskej kultúry.

NÁRODOPISNÉ MÚZEUM v Liptovskom Hrádku

V rámci stálej expozície si môžete pozrieť špecializovanú výstavu pastierskej kultúry. Predstavuje tradície z rôznych častí Slovenska. Okrem tradičných drevených konštrukcií a nástrojov na spracovanie mlieka sú predstavené aj kostýmy a odevné doplnky.

HISTORICKÁ SOĽNÁ CESTA – pozostáva z výtvarných diel a textového materiálu. Približuje dejiny obchodu so soľou a cesty, ktorými táto vzácna surovina do Liptovského Hrádku prichádzala.
MODROTLAČ V LIPTOVE – dejiny modrotlačiarstva ako cechového remesla v Liptove, prezentácia ľudového odevu a bytového textilu z modrotlače, výstava modrotlačových foriem.
GALÉRIA PALIČKOVANEJ ČIPKY – liptovská paličkovaná čipka, charakteristické vzory čepcových čipiek, čipka používaná v ľudovom odeve a bytovom textile. Prezentácia projektu Čipkárska cesta.
ÚRAD PREFEKTA LIKAVSKO – HRÁDOCKÉHO KOMORSKÉHO PANSTVA – expozícia dobového nábytku s bohatou zbierkou poľovníckych trofejí.
EXPOZÍCIA OVČIARSTVA – expozícia pastierskej kultúry je vybudovaná v podkroví a jej cieľom je prezentácia kultúrnych tradícií spojených s tradičnými formami chovu oviec. Okrem drevených salašných stavieb a úžitkových predmetov na spracovanie ovčieho mlieka sú tu odevy a charakteristické odevné doplnky ovčiarov z viacerých regiónov Slovenska.

ZUBEREC

Ako žili ľudia kedysi? Zažite návrat do minulosti v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, kde je viac ako 50 budov zoskupených tak, aby ukazovali rozmanitosť oravskej architektúry. Okrem zariadených domov tu nájdete aj drevený kostol sv. Alžbety, ktorého základy boli postavené ešte v 15. storočí, mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače, olejáreň, hrnčiarsku pec a iné. Pri vstupe dostanete mapu a môžete si do smartfónu stiahnuť aplikáciu zdarma, kde si pri jednotlivých budovách prehrávate audio komentár podfarbený ľudovými nôtami. Skvelý nápad.

Nazrite aj dovnútra niektorého domu zariadeného tak, ako sa žilo kedysi. Posaďte sa na lavičku pod oknami, sledujte padajúce jesenné lístie či v zime sneh. Aj za dažďa sme tu raz boli, aj to malo svoje čaro. Započúvajte sa do burácajúceho horského potoka a pustite si zaujímavé informácie o tradičnom živote v tomto kraji z appky. Tentokrát sme prišli hneď na otvorenie o ôsmej ráno a celý čas sme boli v areáli sami. Vstupné je 4 EUR/dospelú osobu, dieťa do 6 rokov zdarma, majú aj rôzne zvýhodnené vstupné.

Zuberec sa nachádza priamo pod Roháčmi a popri ich hrebeňoch bola intenzívna pastierska činnosť. V roku 1615 sa v okolitých obciach páslo takmer 8000 oviec. Teraz tu okrem návštevy múzea môžete turistikovať, lyžovať, alebo ísť do jaskyne.

Rekonštrukcia mnohých striech a celých budov v Múzeu oravskej dediny v Zuberci sa uskutočnila v rámci Programu Interreg Poľsko – Slovensko.

ORAVSKÁ POLHORA

V rámci Programu Interreg Poľsko – Slovensko obec zrekonštruovala budovu bývalého colného úradu a v jedinečných priestoroch otvorila Múzeum valašskej kultúry (múzeum pastierstva), kde sa nachádza pastierske centrum, múzeum gájd a plánuje sa otvoriť informačné centrum. V budove sa budú konať aj výstavy, semináre a konferencie venované valašskej kultúre. Pribudlo tiež označenie Trasy valašskej kultúry a nové turistické a cyklo značenia.

Pohraničná obec ležiaca na severe Oravy, založená na valašskom práve, kedysi patrila Jurajovi Turzovi. Hlavným zamestnaním obyvateľov bol chov zvierat a sochárstvo. Obyvateľom Oravskej Polhory sa vďaka polohe mesta a temperamentu horalov podarilo zachovať pri živote jedinečné a archaické formy hudby, spevu a tanca dodnes. Obec je známa svojou gajdovou kultúrou (tradičný hudobný nástroj), ktorá bola v roku 2015 zapísaná na zoznam nehmotného dedičstva UNESCO. Dôležitým podujatím v obci je festival Gajdovačka, ktorý propaguje kultúru gajdášov a zúčastňuje sa na ňom viac ako 100 účinkujúcich z celého sveta. 

Chotár obce patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, čo dokazuje nespočetné množstvo prírodných zaujímavostí. V oblasti sa nachádza niekoľko chránených rašelinísk so vzácnymi a ohrozenými druhmi rastlín. Najznámejšie rašeliniská sú: Polhorská Píla, Rašelinisko Tisovnica a Slaná Voda.

PASTIERKA CESTA z Poľska na Slovensko a nové PASTIERSKE OSÍDLENIE SOBLOWKA

V obci Soblowka postavila obec Ujsoly novú pastiersku osadu, v ktorej sa nachádza zastrešené pódium, tri pastierske búdy a kosor pre ovce. Ovečky tu nájdete počas leta, občas sa tu konajú rôzne podujatia súvisiace s rituálmi a zvykmi spojené s pasením oviec.

Od Pastierskeho osídlenia vedie malebnou horskou cestou k hranici s obcou Zákamenné 7 kilometrov dlhá turistická trasa, ktorá sa spája s horou Oszus 14-kilometrovou trasou na slovenskej strane a vedie cez Delenú vodu – Krížne cesty – Kaňovky – Vlkov vrch – Maršalkov grúň na Kalváriu v Zákamenom. Táto trasa je obľúbená v lete aj v zime.

NÁRODOPISNÝ PARK ŻYWIECKI v poľskej obci SLEMIEN

Ako ináč popísať tento park ako slovom MALEBNÝ. Staré chalúpky zasadené do prírodného prostredia, pivničky, studne, píla a i. Všetko odráža život aký žili obyvatelia Beskýd desiatky rokov dozadu, pričom sa pri vybudovaní parku snažili použiť čo najviac pôvodného historického materiálu. Vďaka tomu môžeme obdivovať autentické budovy z rôznych období, ktoré sú perlami beskydskej architektúry.

Spolu je tu 10 domov a 9 ďalších stavieb patriacich do života na dedine. Nachádza sa tu napríklad budova školy z roku 1900, sýpka z 19. storočia, huta zo začiatku 20. storočia, chata bohatého roľníka z roku 1911, dom z roku 1901, postavený vo valašskom štýle, očarujúca „bylinkárkina chata“, malomestská lekáreň, vodná píla atď., všetko so zrekonštruovaným interiérom. Plánované je ďalšie rozšírenie skanzenu. V budúcnosti by tu mal byť okrem iného kostol, židovská modlitebňa a lesnícka chata.

Teraz počas jesene sme dostali ako darček dokonalé ticho, keďže sme tu boli sami a mali tak možnosť viac precítiť atmosféru tohto krásneho miesta.

Zastavili sme sa tu v rámci propagácie Chodníka valašskej kultúry a zaujímavých miest v projekte Za vôňou dreva Programu Interreg Poľsko – Slovensko 2020.

—————-

Zaujímavé miesta, čo poviete? Navštívili ste už väčšinu z nich, alebo si ich zapíšete na zoznam výletov do budúcna? :)

Maťa