3 dni voľna, veľké množstvo zážitkov. Sadli sme do auta, nabalili babku ako au pairku a vyrazili smer Tatry. Presnejšie ešte ďalej, naša prvá zastávka bola Bachledova dolina a v nej Chodník korunami stromov a odtiaľ smer Pieniny.
Z Trenčína trvá cesta do Bachledovej doliny plus mínus 3 hodiny, v závislosti od premávky. Už dlhšie som sa chystala pozrieť na túto krásnu vyhliadku ponad stromy, no chcela som to vzhľadom na vzdialenosť spojiť ešte s niečím. A tak, keď padlo rozhodnutie ísť do Pienin, povinná zastávka počas cesty bola jasná.
Malý cestovateľ dlhú cestu zvládol s prehľadom, babka ho zabávala, jedol a maškrtil dobroty z mamacupu, pozeral knižku, či pesničky na tablete. Mali sme len jednu prestávku na pumpe v Ružomberku, kde sme sa občerstvili, trochu sa prešli a šli ďalej.
K hotelu Bachledka sme prišli pred obedom, zaparkovali sme na platenom parkovisku pod hotelom. Na chodník sa dalo dostať iba peši, o niekoľko týždňov by mala začať k chodníku premávať novučičká lanovka. Ak vás teda neláka cca 45 minútový výstup po štrkovej ceste do kopca, počkajte si na lanovku. A odložte nejaké to euríčko naviac.
Ak vám výstup nevadí, máte radi turistiku, prípadne chcete ušetriť, riaďte sa smerovými tabuľami pri hoteli Bachledka, alebo choďte za ľuďmi. Ak máte malé dieťa a nemáte so sebou nosič, odporúčam si ho bezplatne (za vratnú zálohu) požičať v suveníroch pri Bachledke. Kočíkom sa po ceste plnej štrku a kameňov ide ťažko, museli by ste ho na niektorých úsekoch prenášať. Alebo ísť s dieťaťom, ktoré ešte príliš veľa neprejde na rukách. Ja som mala svoj novučičký Moyo nosič, ale poviem vám, fučala som riadne. Stúpanie nie je príliš veľké, s viac ako 12 kilami na sebe mi však dalo zabrať. Pri vstupe na chodník sa dá bezplatne požičať hlboký alebo športový kočík.
Chodník je otvorený od 9:00 do 17:00 hod, od júla až do 19:00. Vstupné sa platí priamo pri vstupe na chodník. Dospelá osoba platí 9 Eur, majú aj detské, seniorské, rodinné a iné zvýhodnené vstupy. Viac info tu >>
Cez víkendy vraj chodí na chodník veľmi veľa ľudí, a tak si asi postojíte v rade na vstupné. My sme prišli cez týždeň pred obedom a pri pokladni nečakal nikto. Po samotnom chodníku a vyhliadke sme sa prechádzali asi hodinu.
Celý 1,2 km dlhý chodník je bezpečný aj pre malé deti, všade je pletivo, môžu po ňom behať a nazerať na okolitú prírodu. Časť prechádzky je v rovine nad stromami, prechádzate sa, čítate si informačné tabule, prechádzate adrenalínové (ale maximálne bezpečné) zákutia a kocháte sa okolitou prírodou.
Na konci chodníka je vyhliadková veža, ktorá je bezbariérová, vyšľapete si to na vrchol, odkiaľ je krásny výhľad. Na vrchole veže je hrubá sieť v strede, na ktorú si môžu sadnúť/postaviť sa tí odvážni z vás, ktorí sa neboja výšky.
Pri vstupne na chodník sú 2 detské ihriská, obchod so suvenírmi a bufet, ak zostanete hladní alebo smädní. Môžete tu teda stráviť nejaký čas a pozorovať okolitú prírodu a výhľady.
My sme sa najedli až po zostúpení k Bachledke, pochutili nám síce nie zrovna najlacnejšie, ale výborné bryndzové halušky v ich reštaurácii.
Z Chodníka korunami stromov sme sa presunuli do asi 50 minút jazdy autom vzdialeného Červeného Kláštora v Pieninách. Čo nás čakalo tam si prečítajte v ďalšom článku >>.
Majte sa krásne,
Maťa