Cez Veľkú noc som 5 dní výletovala. A to rovno v 3 veľkomestách – hlavných mestách Litvy a Lotyšska s krátkou návštevou Krakowa. Ej, ale to bolo skvelé rozhodnutie. Všetky 3 mestá boli nádherné! Ich historické budovy a uličky vyrážali dych, cítila som sa ako v stredoveku a ešte nám aj svietilo slniečko. S manželom Milošom sme bývali u veľmi milých miestnych obyvateľov, jedli národné jedlá, degustovali nápoje, motali sa ulicami a nasávali atmosféru týchto miest.
Litva je rozlohou väčšia krajina ako Slovensko, má však takmer o polovicu menej obyvateľov.
Do tejto krajiny na severovýchode Európy sa dostanete autom – cesta vedie cez Poľsko a do hlavného mesta Vilniusu z Bratislavy trvá cca 12 hodín. Letecky sa do Vilniusu dostanete výhodne z Budapešti, Prahy či Viedne za cca 100 -150 eur spiatočná letenka. Let bez prestupu trvá 1h 45 min, takéto letenky sú však oveľa drahšie. Ja som letela s prestupom, vtedy let trvá 3 – 5 hodín vrátane času na prestupnom letisku (väčšinou sa letí cez Waršawu alebo Frankfurt). Najlacnejšia možnosť prepravy je autobus, cena lístka sa pohybuje okolo 60 eur spiatočný z Prahy do Vilniusu a späť. Nevýhodou je veeeľmi dlhá cesta, 16 hodín a viac, zároveň musíte počítať s cestou do Prahy z vášho bydliska. Túto trasu jazdia Ecolines alebo Eurolines. V Litve sa platí eurom, obyvatelia rozprávajú litovsky, ale dohovoríte sa aj anglicky a rusky.
Z letiska vo Vilniuse sme sa presunuli autobusom č. 88 za 1 euro do centra mesta. Po ceste do centra sme pozorovali okrajové štvrte mesta – o plastových oknách a zateplených budovách mohli vo väčšine prípadov iba snívať. Cítili sme sa ako v Bratislave v 90tych rokoch. Našu pozornosť upútala vysoká televízna veža, v ktorej je reštaurácia, nestihli sme sa však do nej ísť najesť. Vystúpili sme kúsok od katedrály – Arkikatedra Bazilika. Nedalo nám a išli sme si ju aj s ruksakmi obzrieť. Zároveň sme videli vežu Gediminas ma kopci, rieku a za ňou republiku Užupis. Hneď som mala chuť ísť si všetko popozerať. Hladné brucho ma ale prehlasovalo. Prvé jedlo, ktoré som ochutnala bolo jedno z tradičných litovských jedál – „ponorky“.
Ubytovanie sme si zarezervovali vopred cez Airbnb u mladých manželov bývajúcich v historickom centre Vilniusu. Prenajali nám svoju spálňu, oni zatiaľspali v obývačke. Byt bol pekný, kúpeľňa moderná a lokalita lepšia ako mali niektoré 4* hotely. Zaplatili sme 29 eur/2 osoby/noc. Ubytovanie sa dá nájsť už od 14 eur/2 osoby na noc, ale ďalej od centra. Zložili sme si veci a vďačne prijali pozvanie na malý pokec s miestnym pivom v obývačke. Keďže litovsky n evieme, rozprávali sme sa anglicky.
Dozvedeli sme sa viaceré zaujímavé klebety o ich spôsobe života. Ako radi cez víkend utekajú z mesta na vidiek, aby rodičom pomáhali pracovať v záhrade, niečo o ich tradičných jedlách, doma vyrábaných pálenkách a dostali sme tipy kam ísť jesť a čo si ísť pozrieť.
Rovno z bytu sme sa šli túlať ulicami Vilniusu a ochutnávať miestne jedlá.
Foto s majiteľmi bytu – Simonou a jej manželom (vpravo), v ich obývačke:
Na druhý deň nás prebudilo slnko svietiace do okna, voňavá káva a koláč. Majitelia bytu sa večer chystali na párty, asi 50 ľudí sa malo stretnúť a oslavovať narodeniny 2 kamarátov. Tak nám Simona odložila z koláča, ktorý robila, Napoleon cake bol naozaj výborný. K nemu kávička, ešte v pyžame sme sa najedli – cítili sme sa ako doma.
Po raňajkách sme vyrazili ku katedrále. Slnkom zaliata obrovská budova s mohutnými stĺpmi a zvonicou pôsobila na veľkom kamennom námestí majestátne. Každý deň sa v nej koná kresťanská omša. Nakukli sme dnu, zopár ľudí sa modlilo, vládlo v nej posvätné ticho. Stropy boli nádherne zdobené, všetko ladené v bledej farbe. Iba na múroch kostola viseli farebné obrazy.
Hneď vedľa katedrály začína dlhá hlavná ulica Vilniusu plná obchodov a reštaurácií – Gediminas avenue.
Náš cieľ bolo múzeum peňazí, ktoré je zdarma! Umiestnené sú v nej bankovky a mince krajín celého sveta vrátane už nepoužívaných. Môžete si tam pozrieť napríklad bankovku 100 triliónov dolárov zo Zimbabwe alebo vo vitríne uvidíte, koľko bankoviek tvorí 3 milióny eur. Sú poprepichované, lúpež teda neodporúčam, neoplatí sa. ;) A bonus tohto múzea – môžete si vyskúšať test na hracom automate, ktorý ak spravíte aspoň na 50% (mne sa to podarilo na 2. krát), automat vás odfotí a vytlačí vám vlastnú litovskú bankovku. :)
Kto má rád múzeá, môže si vybrať z veľkého množstva – múzeum KGB, národné múzeum, Židovské štátne múzeum atď.
Z múzea peňazí sme sa prešli k radnici (angl. Town hall, lit. Vilniaus rotušė). O 12. sa tam totiž začínala FREE TOUR – prehliadka mesta, ktorá trvá cca 2,5 hodiny ZDARMA! Na konci prehliadky je na každom, či nechá sprievodcovi tringelt a v akej výške. Ak chcete, necháte 2 eurá, ak sa vám prehliadka páčila, môžete nechať 5, je to na každom. Koná sa každý deň, určite odporúčam sa jej zúčastniť. Ideálne pokiaľ viete trošku po anglicky, aby ste aj niečo rozumeli. :) Keď sme tam prišli, pred radnicou čakalo už asi 70 ľudí rôznych národností.
Rozdelili nás teda do 3 skupín, nás si zobrala na starosť sympatická blondínka. Na úvod sme mali všetci povedať, z akej krajiny sme. Slováci sme boli jediní, okrem nás boli v skupine Brazílčania, Chorváti, Rumuni, Taliani, Nemci či Američania. Mali sme sa aj zoznámiť s niekým z inej krajiny, bol to teda veľmi zaujímavý národnostný guláš.
Mohol by vás zaujímať aj článok Litva & Lotyšsko, nebíčko v papuľke. Alebo nie? >>
Prešli sme si okruh centrom mesta, sprievodkyňa rozprávala zaujímavé historky z minulosti a súčasnosti, tiež o židovskej histórii krajiny a kuriozity súperenia pobaltských krajín. Dozvedeli sme sa napríklad, že Vilnius je mesto kostolov, len v historickom centre ich je 28. V časoch Sovietskeho zväzu sa v jednom z nich zriadilo basketbalové ihrisko, keďže Litovci milujú basketbal.
Pomaly sme prešli na druhú stranu rieky Vilnia do republiky Užupio (Užupis). Už ste o nej počuli? Ide o štvrť umelcov, ktorá sa prirovnáva kparížskemu Montmartre.
Žije tu mikronárod umelcov, ktorí sa v roku 1997 z recesie vyhlásili za republiku, so svojím prezidentom, vlajkou a ústavou. Samotná štvrť príliš zaujímavá nie je. Je v nej zopár pomaľovaných budov a sôch, najväčšie lákadlo tvorí ale ich veselá ústava, ktorá je preložená do viacerých jazykov a nájdete ju na jednom z múrov vo štvrti. Ústavu s takýmito pravidlami by chcel asi každý:
Každý má právo byť šťastný.
Každý má právo byť nešťastný.
Každý má právo zomrieť, nie je to ale povinnosť.
Každý má právo robiť chyby.
Každý má právo plakať.
Pes má právo byť psom.
Mačka nemá povinnosť milovať svojho majiteľa… atď. :)
Zastavili sme sa pri nádhernom tehlovom kostole sv. Anny. Potom prešli cez literárnu uličku plnú drobných umeleckých diel venovaných literárnym umelcom, ktorí majú niečo spoločné s Litvou alebo ju spomenuli vo svojej tvorbe. Postupne sme prešli poslednými uličkami historického centra a skončili pri katedrále. Poďakovali sme sprievodkyni, dali jej tringelt a bežali hladní ako vlci na obed.
S Milošom sme hladní stále. Vbehli sme do najbližšej reštaurácie na studený a teplý boršč a misu pre dvoch s rôznymi mäsovými dobrotami s prílohami. Plní energie sme sa vybrali na hlavnú vyhliadku v meste. Na kopci s vežou Gediminas – pozostatok hradu, je krásny výhľad na celý Vilnius a kopec s tromi krížmi, odkiaľ je tiež úžasný výhľad. Slnko pomaly zapadalo, ľudia sa vytrácali, mohli sme si posedieť na múre a kochať sa pohľadom na mesto.
Po návrate z mesta nás privítala vôňa kuracieho soté na bio litovskej zelenine so zemiakovou kašou. Neododali sme a strávili príjemnú hodinku pri večeri so Simonou a jej manželom. Po nej sme všetci vyrazili do mesta. Oni na narodeninovú párty, my degustovať miestne medoviny a pivá. A ochutnávať prasačie uši a iné dobroty, veselo nám bolo. :)
Z bytu sme odchádzali 6:30 ráno na autobus smer Lotyšsko a jeho hlavné mesto – nádherná Riga! Riga bola pre mňa najkrajšie mesto na tomto výlete. O jej krásach sa dočítate v ďalšom článku už čoskoro.
Ceny jedla a pitia sú veľmi podobné cenám v našich reštauráciách vo väčších mestách. Veľké pivo stojí väčšinou do 2 eur, minerálka 1,25 eura, hlavné jedlo od 4 – 10 eur. Závisí do akej reštaurácie sa idete najesť. Čím ďalej od centra, tým môžete nájsť nižšie ceny, pokiaľ nejdete do exkluzívnej reštaurácie. Sú tu aj fastfoody – Subway, McDonald’s, Wok to walk atď, v ktorých sa najete rýchlo a relatívne lacno.
Na záver trošku úsmevu :) Tieto zuby som odfotila v literárnej uličke. Zuby asi patrili niektorému z literárnych autorov. Hneď ma napadol citát: Usmievaj sa, kým máš zuby! Tak nech vám je stále veselo a humor vám nechýba! :) Maťa
Majte sa krásne,
Martina
NÁVODY na CESTOVANIE BEZ CESTOVKY:
E-book na stiahnutie ZDARMA
Dovolenka na výletnej lodi >>
E-book na stiahnutie ZDARMA
Ubytovanie bez cestovky >>
E-book Kompletný návod na cestovanie bez cestovky >>